Kapela WENDIGO ma veľmi zaujala a priam prekvapila svojou kvalitnou produkciou, ktorú som mal možnosť zhliadnuť na koncerte FATES WARNING v Budapešti. Po koncerte som kapelu kontaktoval a okrem iných aktivít som s nimi spáchal tento rozhovor. Odpovedali traja členovia kapely. Spevák BZ, bubeník Crow a gitarista Jozzy.

U nás ste v podstate neznámou kapelou, preto skúste kapelu predstaviť. Viem, že jednotliví členovia pôsobia ešte aj v iných kapelách. Porozprávajte niečo o vašej minulosti a prítomnosti.

BZ: S hudbou som začal ešte ako mladý chlapec a to ako bubeník, spievanie bolo iba akousi „vedľajšou“ činnosťou. Dosť dlho som bol bubeníkom v rôznych kapelách, ale bohužiaľ musel som s tým prestať, lebo som mal dosť nepríjemné zdravotné problémy, v priebehu desiatich rokov mi ročne robili chirurgické zákroky na nohách. Vtedy som si vybral spev, ako hlavné zameranie svojej hudobnej kariéry. Pôsobil som vo viacerých amatérskych kapelách, potom v roku 1999 ma zavolali do kapely STONEHENGE, nahrali sme spolu aj medzinárodne úspešný album „Angelo Salutante“. Tá banda z rôznych dôvodov bohužiaľ prestala fungovať, zhruba vtedy som zavolal mojich starých kamošov z kapely DA CAPO (alebo oni volali mne?). No, bolo to asi naraz. Potom prišiel Jozzy a po niekoľkých mesiacoch aj Attila, teda WENDIGO - čo je zatiaľ najobľúbenejšia banda z mojich doterajších kapiel - dali sme sa dokopy dosť rýchlo. Popri tom som ešte členom medzinárodne cenenej kapely AFTER CRYING, ktorá hráva akýsi symfonicko-progresívny rock, a tiež spievam aj v maďarskej QUEEN TRIBUTE Bande.

Jozzy: Okrem WENDIGO ešte hrávam v prog-rockovej kapele BEHINIA. Inak ako gitarista, som prvýkrát vystúpil v roku 1994. Hrávam mnoho rôznych štýlov, od Hendrixa cez PANTERU až po DREAM THEATER, vždy som rád študoval nové žánre. popri muzike som univerzitným študentom, takže sa snažím „držať viac želiez v ohni”, inak chvalabohu, rád študujem. Hlavne vtedy, keď sme spolu s kamošmi a študujeme rôzne stupne opitosti :-) Ale samozrejme, všetko má svoje miesto, aj na univerzite.

Crow: Ja som začal ako bubeník ešte na konci 80-tych rokov na Slovensku, ale o tom poviem neskôr. Do WENDIGO ma privítali v lete 2004, vtedy som hral v kapele THE BEAUX JAXON BAND, ktorá produkuje hudbu niečo na štýl R.E.M a ešte v jednej zábavovej kapele, takže niektorí sa trochu čudovali, že čo ja chcem v metalovej kapele. No oni nevedeli, že napriek jazzovej vzdelanosti som viac pôsobil v rockových kapelách ako v ostatných žánroch a som obrovským fanúšikom tvrdej hudby. Vo WENDIGO to čoskoro vyšlo najavo a som veľmi potešený, že tu môžem hrať na bicie, aj keď s ostatnými kapelami som tiež neskončil. Keďže Rob a Kozi teraz nejako neboli príliš aktívni ako subjekty rozhovoru, predsa by som povedal niečo aj o nich. Oni žijú v najzápadnejšom kúte Maďarska, v meste Szentgotthárd, a ako BZ už spomínal, hrali v kapele DA CAPO. Sú to veľmi dobrí muzikanti a taktiež kámoši.

Vaše promo „Reconnecting...“ je podľa mňa veľmi kvalitná vec. Ako sa mu darí u vydavateľov? Už sa vám podarilo nájsť firmu ochotnú vás vziať pod krídla? Mimochodom, prečo ste nahrali len tri skladby? Materiálu máte dosť, veď na koncerte v Budapešti, kde som vás videl, ste hrali dosť dlho.

BZ: Samozrejme hneď nás nezačali volať z veľkých metalových vydavateľstiev, lebo teraz každý vyhľadáva metalcore kapely, to je aktuálny trend. Ale všade plynule posielame naše promo veci a to nielen k vydavateľstvám, ale dostanú ho aj rôzni muzikanti a manažéri. Našou prioritou je každopádne medzinárodná scéna, nechcel by som byť zbytočne skromný, pokojne môžeme tvrdiť, že sme na úrovni aj hudobne, aj v technických znalostiach.

Takže ako to vidíš? Kedy vyjde vše debutové CD?

Jozzy: Hneď teraz! Ale bohužiaľ na to ešte musíme čakať. Ale dobré by bolo, keby vyšlo ako darček na Vianoce.

BZ: Pravdupovediac, my sme pripravení na prvé CD, už len závisí od toho, či si nájdeme takého vydavateľa, ktorý by zbadal v našej kapele možnosť na úspech, z čoho vyplýva, že by nás podporoval aj finančne. Materiál debutového CD je úplne hotový, ale chceli by sme špičkový album aj z hľadiska štúdiovej kvality, a to už z vlastného vrecka nejde.

Crow: Áno, je to tak. Ja som to už niekoľkokrát na Slovensku prežil, potom dvakrát aj tu v Maďarsku, financovať taký projekt nejde len tak, je potrebný skoro neobmedzený kapitál a tu mám na mysli hlavne peniaze potrebné na promo kampaň. Nemá cenu nič nahrať, keď sa potom nikto o tom nedozvie, pritom však treba dbať aj na kvalitu. Práve preto si myslím, že podobné rockové kapely by mali skúsiť spievať po anglicky, lebo lokálny trh na to sám nestačí na to, aby živil takéto kapely, ani v Maďarsku, ani na Slovensku, pritom stále väčšia časť obyvateľstva rozumie po anglicky. O západnejších štátoch ani nehovorím, tam angličtina už je samozrejmosťou, i keď sú aj výnimky, ako napr. RAMMSTEIN, ale to len potvrdzuje pravidlo. Samozrejme často spomínaná globalizácia má aj nepríjemné dôsledky, ale to hlavne závisí od nás, čo si z toho zoberieme. Keď miestne kapely budú môcť častejšie cestovať do zahraničia - čo je v rámci EU už len otázka vzdialenosti - tak v tom ja vôbec nevidím žiadne zlo. Aby som sa vrátil k pôvodnej otázke, naše debutové CD vyjde asi vtedy, keď sa nám podarí nájsť takú hudobnú agentúru, ktorá nás bude tlačiť medzinárodne.

Podarilo sa vám zahrať si pred takými kapelami ako FATES WARNING, DEAD SOUL TRIBE a PAIN OF SALVATION. Ako sa vám to podarilo? Mám také skúsenosti, že domáce predkapely na takýchto koncertoch väčšinou nestoja za veľa. Pretože sa na takéto akcie väčšinou pretlačia kapely na základe známosti s organizátorom a nie na základe kvality. No vo vašom prípade som bol veľmi prekvapený a zaujali ste ma.

BZ: Chvalabohu, my s tým máme veľmi dobré skúsenosti. Nakoniec aj možnosť vystúpenia v Košiciach vznikla tak, že sme prekvapili na nás nepripravených slovenských fanúšikov v Budapešti. Bez tých 40 minút pred FATES WARNING by si sa o nás možno nikdy nedozvedel. Je fakt, že potrebuješ aj správne kontakty, organizovanie, lebo ani najlepšia kapela nedosiahne nič bez toho. Ale nemyslím si, že by to bolo len na základe známostí, verím, že je v tom aj kvalita našej hudby.

Prečo odišiel bubeník ktorý nahrával vaše aktuálne EP? A ako sa dostal na jeho miesto v kapele rodák zo slovenského Komárna? Už žije v Maďarsku, alebo dochádza zo Slovenska?

BZ: Stalo sa to. Laco, ktorý hral s Kozim a Robom ešte z čias DA CAPO, mal všelijaké ťažkosti aj zo svojho súkromia, a už nemohol do WENDIGO vložiť toľko úsilia, koľko by bolo potrebné. Vlani sme mali zaujímavé vystúpenie na jednom letnom festivale, kde som ja popri speve musel hrať aj na bicích, lebo on už nechcel s nami ísť na spomínanú akciu. Výsledok samozrejme nebol stopercentný, ale je to dobrá „story”. Vtedy sme už usilovne hľadali bubeníka na jeho miesto, mali sme viac kandidátov a potom som si uvedomil, že Attila, ktorého som poznal z jednej lepšej zábavovej kapely (napríklad hrali na mojej svadbe!) má rád aj tvrdšiu hudbu. Vyskúšali sme ho a boli sme šokovaný ako precízne a s nápadmi hrá, s úplne profesionálnym prístupom k veciam. A aj svojou osobnosťou pasoval medzi nás, takže dlho sme o tom nepolemizovali.

Crow: Ako si spomínal, ja som rodák zo Slovenska, až do roku 1999 som v Komárne žil a tiež hral v rôznych kapelách, ako napr. KLINIKA, RED ROOSTER a MRS. CARMEN. Potom v deväťdesiatom deviatom som sa presťahoval do Budapešti a od toho času tu žijem. Jednak som pátral po širších možnostiach ako muzikant a ďalší dôvod na to bol, že kedysi som v Budapešti študoval bicie nástroje, mal som tu všelijaké známosti, na ktoré som nadväzovať. Asi rok a pol som hral v punkovej kapele BANKRUPT, nahrali sme spolu album „Listen“, potom som sa stal členom kapely THE BEAUX JAXON BAND, kde som dodnes. Vedľa tzv. vážnych vecí ešte hrávam v kapele, ktorú by som pokladal za takú kvalitnejšiu zábavovú bandu, kde všetko robíme naživo. Rozprávku o WENDIGO už poznáte, presnejšie to bolo tak, že BZ chcel zaspievať „I Want To Break Free“ od QUEEN na svojej svadbe, potom prišli dvaja gitaristi z WENDIGO, ktorí tam boli ako hostia a hrali sme METALLICU a čo ja viem, čo ešte všetko. Svadba BZ-ho bola celkom netradičná, majiteľ reštaurácie skoro dostal infarkt, lebo vtedy sme už hrali pekne nahlas.

Hrávate veľa koncertov? Len v Maďarsku, alebo ste už boli aj v zahraničí? Okrem mnou spomínaných kapiel ste hrali aj nejaké iné, väčšie akcie? A letné festivaly ste už nejaké absolvovali? Aké máte plány na tento rok, čo sa týka koncertov?

BZ: Náš prvý koncert bol v marci 2004, od toho času sme hrali čo najviac. Zmena bubeníka spôsobila v tom menší zlom, ale teraz už sa snažíme hrať nepretržite, nielen pred spomínanými známymi kapelami, ale aj samostatne. Pretože naša kapela je ešte dosť mladá, prvý medzinárodný koncert bude práve vystúpenie v Košiciach, ale už rokujeme o ďalších, a tiež hľadáme miesta na veľkých letných festivaloch.

Ako sa vám darí zosúladiť skúšky a koncerty, keď hrávate ešte v iných kapelách? Keď sa vám podarí prípadne preraziť a začnete hrať viac koncertov, nevznikne tým nejaký problém?

BZ: Potrebuje to dôkladnú prípravu, ale zatiaľ sme to vždy zvládli. Najväčšie problémy nám ale nerobia ostatné kapely, ale všelijaké „civilné“ práce, z ktorých žijeme. Pritom však hudba je našou profesiou, životom a láskou, takže má to najvyššiu prioritu.

Jozzy: Pretože žijeme dosť ďaleko od seba, spoločné skúšky sú dosť sporadické. Každý cvičíme hlavne doma, posielame nápady cez internet, a preto nás to vždy poteší, keď máme možnosť si zahrať na skúškach a hlavne na koncertoch. To všetko sa ešte dá zosúladiť, ostatné kapely to vydržia.

Crow: Keď by sa nám podarilo preraziť, čo všetci dúfame, problém bude riešený sám sebou, lebo to bude znamenať viac-menej aj finančnú samostatnosť. Skoro každý profík hráva vo viacerých kapelách, ale cvičiť a vytvárať kvalitnú hudbu, keď ešte musíš pracovať na živobytie, to je veľmi ťažké. Takže kvôli úspechu nás vôbec nebolí hlava. Samozrejme realisticky neočakávame možnosti, ktoré majú multiplatinové kapely (aj keď to tiež nevylučujeme), ale na medzinárodnej scéne sa predsa dá niečo dosiahnuť. Bude to potrebovať tvrdú prácu, ale to sa dá robiť len s optimizmom.

Skúste sa nám predstaviť ako ľudia, kde pracujete, aké máte okrem hudby záľuby... atď. Proste troška sa nám odkryte aj z tej ľudskejšej stránky.

BZ: Prácu radšej nechajme. Som zvyknutý odpovedať, keď sa ma niekto spýta na prácu, takto: hudba je moja profesia, ale zatiaľ musím zarobiť peniaze s niečím iným :-) Inak v práci mám takú obyčajnú manažérsku funkciu, nestojí to za reč. V súkromnom živote som často práve protikladom toho, čo robím na javisku, rád čítam vedecko-fantastické a dobrodružné knihy, mám rád vedu a dejepis. Som ženatý, moja žena je redaktorkou u www.shockmagazin.hu, občas jej pomôžem aj tam. Tiež rád cestujem, no teraz na to nemám veľa možností, ale keď sa vyskytne šanca, tak už lietam po lese, alebo proste niekam do prírody. Zhruba toľko...

Jozzy: Ja študujem ekonomiku na univerzite, zatiaľ s využitím rodičovskej podpory, sem-tam robím rôzne sezónne práce, aj s muzikou si vyrobím peniaze, z čoho sa snažím kryť moje rôzne výdavky, ako chľast, kočky, atď... :-) Ale vážne, mám rád stolný tenis a teraz sa učím hrať na husliach, to robím ako koníček. Rád chodím domov do Paksu, kde býva moja rodina, kde ma často možno vidieť, ako rozprávame s kamošmi s fľašou piva v ruke. No a ešte rád chodím plávať a do sauny.

Crow: Ja, podobne ako BZ, už žijem pokojnejší život, hoci by tomu ťažko uveril ten, kto nás vidí s WENDIGO. Som ženatý a vždy si skúsim nájsť takú prácu, ktorá ma moc nezdržuje pri hudbe a v súkromnom živote. To nie je dôležité z čoho konkrétne žijem, ale aby nikto nič nevymýšľal, je to absolútne legálne :-) Spolu s manželkou sme nedávno začali hrať tenis, ale sme obaja začiatočníci a zatiaľ sme nemali šancu veľmi si zahrať. Tiež rád čítam sci-fi, ale aj skoro všetky iné žánre. O hudbe tu nehovorím, tá je pre mňa životným štýlom, teda oveľa viac, ako koníček.

Akú používate nástrojovku? Podľa toho, čo som si mal možnosť všimnúť na koncerte, tak Kozi a Jozzy používali sériové gitary Ibanez a Gibson, ale basák mal čosi, čo som nepoznal. Ide o nejaký handmade? Takisto ma zaujal gitarový zosilňovač Orange, to sa v našich zemepisných šírkach tak často nevidí. Odkiaľ ste to zohnali? Máte vo svojej nástrojovke vrazenú asi peknú kopu prachov, myslíte si, že sa vám tie prachy niekedy vrátia? Alebo sa už dokonca vrátili?

BZ: Ja som spokojný s mojou obľúbenou Shure Beta 58-ou, chvála bohu, spevák nepotrebuje obrovské investície do techniky. Pritom ale stále potrebujem veci, ktoré sú užitočné pri skladaní, nepretržite musím vylepšovať arzenál domáceho PC štúdia, mám aj gitaru a efekty. No a lieky na hlasivky sú tiež drahé, haha... Bohužiaľ ja mám nástroj v sebe.

Jozzy: Ja používam sedemstrunný Epiphone Les Paul z limitovanej série, Cry Baby, predzosilňovač Mesa V-Twin, plus hlavu a bedňu Orange. Dlho som na nich sporil, lebo ja nie som ešte pracujúcim človekom. O návratnosti samozrejme sa nedá ani hovoriť. To je asi tak, ako keď niekto iný sporí na dobrý autiak, alebo kupuje pekné šaty - ja som investoval svoje peniaze do hudobných nástrojov, aby to znelo lepšie. Orange som si kúpil od jedného zberateľa, pochádza zo 70-ých rokov, a stálo to zhruba polovicu, ako nové.

Crow: Ja moc nepreceňujem otázku hudobných nástrojov, ale to neznamená že by som mal nekvalitné veci. Bohužiaľ kvalitné bicie sú veľmi drahé a čo laici často nezbadajú, dobré činely ešte drahšie, na začiatku som samozrejme nemal na to. Prvé bicie mi kúpili rodičia (staré, použité Amatky), potom som to postupne začal dávať dokopy a ešte nie som na konci a asi ani nikdy nebudem. Takú otázku, či sa tie prachy vôbec vrátia, si muzikant nikdy nekladie, tie veci proste potrebuješ. No všetko je relatívne, napr. v Nemecku si to môže dovoliť hocikto. V 80-tych rokoch sme tu nemali skoro nič, teraz už sa dá zohnať všeličo, len nebudeš mať také dobré auto, alebo vôbec zabudni na auto :-) Za cenu špičkových nástrojov nám dlho chýbali iné veci, trošku je to tak aj dodnes, takže v tom nie je žiadna záhada, len muzikantský fanatizmus. Na druhej strane často kupujeme použité veci, ktoré potom obnovíme, takže dobrý hudobný nástroj nemusí byť vždy nezaplatiteľný. Ten fanatizmus je jasne vidieť aj na nástrojoch a aparatúre, čo majú Kozi a Rob, napríklad tá basa, čo si nespoznal, bola Music Man Stingray 1979, to je tiež jedna rarita.

Keďže ma už nič ďalšie nenapadá, tak vám tu nechávam priestor, aby ste sa vyjadrili k tomu, na čo som ja prípadne nespýtal a podľa vášho názoru sa mal. A nezabudnite pozdraviť našich čitateľov.

BZ: Ja by som len chcel poďakovať v mene kapely WENDIGO za pozornosť, ktorú ste nám venovali a dúfam, že nájdeme cestu k vašim čitateľom, aj k slovenským metalovým fanúšikom. Chceli by sme Vás poprosiť, aby ste pozorne počúvali rôzne hudobné žánre, aby ste nekonzumovali sériovo vyrábané, umelé „hovadiny“. Vo svete existuje veľa dobrej a cennej muziky, len treba chodiť s otvorenými očami, ušami a srdcami! Občas kliknite na našu stránku www.wendigo.hu, kde vás vždy čakajú stiahnuteľné skladby a iné pozornosti... no, aby som nezabudol: príďte všetci na náš koncert 21. mája v Košiciach!

foto: Szilvia Bátky-Valentin (www.faffyfoto.hu)